Nečitateľ

Nečitateľom môže byť každý, aj taký, čo čítať vie, čitateľa je však potrebné vychovať. Vždy som tvrdil a tvrdiť budem naďalej, že nečíta iba ten, čo nikdy v ruke nemal dobrú, pútavú knihu...

Vzťah ku knihe vo mne vypestovali moji rodičia a spolužiaci, škola sa na tom podieľala v oveľa menšej miere, aj to asi len na strednej škole, kedy sme podrobnejšie rozoberali diela svetovej literatúry z povinného čítania a ja som si veľmi rád prečítal, čo som z toho zoznamu stihol. Aj v tom mal ale prsty môj otec, ktorý ma učil slovenčinu. Prijímať je nepomerne ľahšie ako dávať a ja som donedávna stál pred problémom, ako tento vzťah vypestovať u môjho najstaršieho potomka.

Občas sme si večer spoločne niečo prečítali, snažil som sa vyberať tituly, ktoré by mohli mať podľa mojej mienky potenciál vyburcovať u môjho čítaniaschopného mláďaťa záujem dočítať tú či onú knižku z mojej bohatej domácej knižnice. Márne však. Boril sa s technikou čítania a množstvo strán v tej či onej knihe ho dokázalo okamžite odradiť. Vlani, ako druhák, v podstate neprečítal ani jednu knihu, rád si prelistoval nejakú encyklopédiu, pošprtal sa v obrázkami prešpikovanej knihe, sem-tam čosi okolo obrázkov aj prečítal, ale to bolo asi tak všetko. Aj projekt Multimediálna čítanka, do ktorého sa zapojil už ako prvák, ho zaujal len na krátky čas. Nepomohlo ani objednanie časopisu, ani dohováranie starej mamy. Čo robiť? Začal som bezradnieť...
Našťastie pomohla zhoda dvoch náhod. Na jar dostal do rúk od Ľuba, môjho verného priateľa, zopár starých komiksov z bazáru a túto jeseň sa nám našťastie pokazil anténny zosilovač na televízor. Dva mesiace bez telky (zosilovač som obstaral až pod ženinou hrozbou rozvodu) plus Asterixove a Tintinove dobrodružstvá spojené s potrebou nejako využiť nadbytočný voľný čas dokázali to, o čo sa celá naša rodina márne snažila celý rok. Tých pár časopisov je dnes už poriadne ošúchaných a hlad po nových tituloch neutícha. Nasledoval Ferdo vo všetkých u nás vydaných tituloch, nedočítaná Prvá kniha z prvej triedy o Nedokonalej Kláre, nový komiks o Troch mušketieroch na meniny je už dávno prečítanou minulosťou. Dnes sme v čítanke čítali článok z Jarunkovej Hrdinského zápisníka a večer si to už čítal sám. Skúšal aj Robinsona v klasickej podobe, originálne Dobšinského rozprávky, najobľúbenejšiu knihu Slovákov či Brezinov Klub záhad, čo je vlastne detské krimi... Niečo šlo, iné príde na rad neskôr alebo nikdy, to je už vecou vkusu a vnútornej potreby.
Keď minule v triede vyhlásil, že už prečítal 24 kníh (robí si, potvora, zoznam), nikto mu nechcel veriť. Doma číta každú voľnú chvíľku, zaspáva s knihou pod posteľou, od kníh ho musíme už doslova hnať. Naše rozhovory sa dnes najčastejšie točia okolo kníh, ochutnávame tú či onú vytiahnutú zo skrine a keď som mu minule porozprával obsah Chmielewskej Leška, slintá dodnes. Možno byť nespokojný s takýmto stavom veci?...

Záujem o knihy za posledný rok stúpol aj vo verejnosti. Vďačíme za to ankete o najobľúbenejšiu knihu Slovákov. Uskutočnil sa aj reprezentatívny prieskum zameraný na zistenie záujmu o čítanie v našej spoločnosti porovnávajúci stav spred niekoľkých rokov. Keď pred pár mesiacmi v rozhlase zverejnili jeho výsledky, boli vcelku optimistické. Konštatovalo sa v ňom, že podiel príležitostných čitateľov vďaka počítačom a televízii síce výrazne poklesol, ale podiel stálych čitateľov sa udržuje na rovnakej úrovni, ba zaznamenáva aj mierny nárast. Aspoň tak.