Moje kamarátky včielky 3

Keď som sa zjari pustil do budovania bývania pre včielky samotárky, zostali mi tri 5-litrové nádoby od oleja plné trstiny, ktoré mi nijako nepasovali do hmyzieho hradu z paliet postĺkaného začiatkom apríla. Nuž, čo s nimi? Zase mi raz pomohla moja obľúbená geometria...

Hodené na polici mi nijako nenapovedali, ako by sa dali upotrebiť. Mrzelo ma, že tam majú bez úžitku ležať ďalší rok, keď by sa práve teraz najviac hodili. Vyložil som ich teda pred búdu a chodím okolo nich popri inej práci celý deň. Večer, keď som si sadol opodiaľ na lavičku, pod istým uhlom sa tie potvory prekrývali. Skoro pravidelný osemuholníkový prierez na všetkých troch nádobách mi napovedal, že by to šlo poskladať ako bunky včelieho plástu pekne dohromady. Bežím to zaraz vyskúšať a naozaj. Trochu som to musel síce prispôsobiť, ale v princípe to bola realizácia pôvodnej myšlienky. Ostatné už nebolo problémom - všetko som poskladal z niekoľkých tehál a susedmi pri prerábke kuchyne vyhodených políc z kvalitných socialistických vstavaných skríň, zvyškov latiek, kusu sololitu z akejsi postele a plechu, čo mi zostal z rímsy na búde. Všetko som ponatieral mojím obľúbeným natieradlom - slnečnicovým olejom a včielky, možno už aj podľa jeho pachu, hneď vedeli, kam treba znášať vajíčka...

Na výsledok som naozaj hrdý, 18. mája (asi mesiac po dokončení hmyzieho hradu) bol domček hotový a hoci už sezóna končila, včielky ešte stihli obsadiť niekoľko desiatok dutiniek.
Odhadom sa moja populácia včielok každoročne zdesaťnásobuje - tu, v týchto polohorských podmienkach...

POZNÁMKA Keď myš podržíte nad obrázkom, zobrazí sa text.