Lovci a divé svine

Bájka

Lovci sa vybrali na lov divých svíň. Na chrbtoch ich omínali batohy plné žaluďov.
Bola tuhá zima, snehu povyše kolien, zver trpela hladom.
Na čistinke zastali a navôkol porozosýpali žalude. Vzápätí sa rozišli po okraji lesa. Čakali.

O chvíľu tade prebiehal prvý diviak. Len čo objavil chutnú poživeň, už sa na nej popásal. Po hostine sa rozbehol za svojím stádom.
Správa o potrave zapôsobila mocným dojmom. Všetky svine sa vrhli ukázaným smerom. Každá chcela byť prvá, nahrabať si čo najviac. Svine do seba vrážali, potkýnali sa jedna o druhú, nedbajúc na nikoho, tým menej na ostražitosť...

Jedna zo svíň náhle zastala.
- Prečo sa náhliť? - húta sviňa. - Veď som si doteraz vždy našla dačo pod zub. A hoci je snehu veľa, ak nebudem lenivá, vždy si spod neho vyhrabem toľko krmu, aby som vyžila.
Viac nerozmýšľala. Obrátila sa a pokojne odbehla do lesa.

Svojich rodných už nikdy viac nevidela.

POUČENIE
Skromnosť nadovšetko.