Pre učiteľa je sobota nedeľou. Pokojné ráno bez náhlenia, raňajky, obchod, záhrada. Desať hodín. Vyberám kľúč, otváram bránu. Čudné mi to je, nikoho tu niet...
Nie sú to tie soboty, čo bývali. Ešte nedávno, zo
tri roky spiatky, sa to tu v sobotné rána hmýrilo ľuďmi, ozývali sa
motyky, kosy, novšie už vyžínače, polievalo sa, okopávalo. Teraz je to
tu mĺkve. Mnohí sa na poslednej schôdzi vyjadrili, že o záhradky
nestoja. Karty zamiešala akási
komasácia, výmena pozemkov,
kedy tí, čo majú inde zeme, musia si plochu záhradky zameniť a tým pozemok majetkovo vysporiadať. Bonita pôdy nie je vysoká, pieskovo-hlinitá zem na skalnom podloží, ktoré miestami "nahmatáte" aj motykou, nuž nečudo, že ľudia pomaly odskakujú.
Na druhej strane, veľa ľudí už ani nevládze, mnohí stadeto poodchádzali, mlaď začína chýbať a mnohým sa to ani neoplatí kvôli cenám v obchodoch.
Mne sa tu páči a musím spomenúť aj mnohé
výhody, ktoré tieto záhradky majú:
- Malá
vzdialenosť od dediny - prejdete popri škole, miniete
kostol, zberný dvor a ste v záhrade
- Výhodná poloha
- záhradky sú rozložené na miernom severovýchodnom svahu, počas
horúčav tu slnko nemá takú silu, tá moja je pod lesom a
doobedu sedím v chládku
- Prístupnosť
- máločo na Hrušove je tak prístupné, ako tieto záhradky, inak
povedané, prídete sem po rovine
- Zdroj vody
- máme tu nikdy nevysychajúcu studničku, od našej záhradky je to sto
metrov dolu miernym svahom
No najväčšiu cenu pre mňa má aj tak to, čo dnes už pre mnohých skoro
nič neznamená,
krása
prostredia, ticho, pokoj. Moja záhradka mi veľmi pripomína
našu záhradku nad Krtíšom, na Priemstave. Je situovaná podobne, na
okraji, pri plote, akurát si musíte zameniť strany - pravú s ľavou. Za
plotom sú stromy, ale chýba tu poľná cesta - dvadsať metrov za plotom
sa svah prudko mení v strmý zráz, pripomínajúci niekdajšie obranné
hradné systémy.
Žeby som tu nakoniec zostal sám?